V júni 2016, počas jedného z našich úvodných stretnutí v rámci iniciatívy Angels, profesor Igor Vozňuk prejavil veľký záujem o používanie softvéru Body Interact počas školení vo Výskumnom inštitúte urgentnej starostlivosti v Petrohrade, čo je veľká, multifunkčná nemocnica a zároveň výskumný a vzdelávací inštitút pre lekárske univerzity. V priebehu niekoľkých mesiacov začal so svojím tímom používať simulácie pomocou softvéru Body Interact.
Keď sa profesor Vozňuk dozvedel o simulačnom centre pre CMP vedenom MUDr. Robertom Mikulikom a jeho tímom v Brne, kde poskytujú školenie so simuláciami skutočných prípadov, začal sa o toto centrum samozrejme zaujímať. V novembri 2017 navštívil toto simulačné centrum a získal ďalšiu inšpiráciu pre lepšiu iktovú starostlivosť v rámci jeho siete.
Profesor Vozňuk vedel, že to nebude jednoduché, no zároveň vedel, že založenie vzdelávacieho simulačného centra dramaticky zlepší školenie iktových tímov v jeho regióne.
Úlohou potom bolo presvedčiť správnych ľudí o tom, že myšlienka tohto simulačného centra je výhodným investičným projektom, ktorý zlepší iktovú starostlivosť na regionálnej a nakoniec aj národnej úrovni.
Samotný koncept bol upravený z plánu pre Brno na miestnu realitu a potreby.
Prvého júna 2018 bol počas konferencie venovanej urgentnej starostlivosti v Petrohrade, kde zorganizoval sympózium na tému simulácií, nakoniec spustený kurz.
Plánom bolo vo Výskumnom inštitúte urgentnej starostlivosti v Petrohrade ponúknuť školenie založené na simulácii, kde mohol lepšie imitovať nemocničné prostredie a vykonávať pravidelné školenia.
Simulačný kurz je rozdelený do piatich fáz:
- Prednemocničná fáza s kompletným rozhovorom a hodnotením modelu pacienta posádkou sanitky pomocou protokolu FAST,
- Prenos údajov zo sanitky do nemocnice: telefonický hovor a následne osobné odovzdanie pacienta iktovému tímu nemocnice,
- Nemocničná fáza od prijatia po liečbu,
- Spätná väzba vytvorená kolégiom pozorovateľov a odborníkov,
- Seminár otázok a odpovedí.
Školení sa zúčastnil personál iktových jednotiek z rôznych nemocníc a personál sanitiek z rôznych oddelení rýchlej pomoci, ktorý bol rozdelený do 4 skupín. Každá školená skupina mala k dispozícii model pacienta (a príbuzného, ak si to vyžadovala situácia) a pozostávala z posádky sanitky, asistenta, neurológa, zdravotnej sestry a tiež pozorovateľov a poroty, ktorá na spätnú väzbu používala kontrolný zoznam vypracovaný profesorom Vozňukom.
Na základe prípadu v softvéri Body Interact poznal presný scenár na začiatku iba model pacienta a jeho príbuzný. Úlohou posádky sanitky bolo zhromaždiť všetky relevantné informácie, diagnostikovať pacienta a predbežne informovať iktový tím pomocou iktového telefónu.
Pacient bol potom prevezený na skutočnom nemocničnom lôžku do „nemocnice“, kde ho čakal neurológ a zdravotná sestra. Po presune pacienta zo sanitky neurológovi a po úvodnom rozhovore a hodnotení bol spustený prípad Body Interact, ktorý bol zobrazený na veľkej obrazovke a obsluhovaný konzultantom iniciatívy Angels. Úloha iktového tímu bola jednoduchá – diagnostikovať a liečiť pacienta.
Po skončení simulácie komisia pozostávajúca zo štyroch primárov rôznych iktových jednotiek, ktorí pozorovali proces, zdieľa spätnú väzbu na základe poznámok a hodnotiaceho systému uvedeného v kontrolnom zozname. Pri hodnotení sa sledujú aspekty ako je spolupráca a komunikácia medzi členmi tímu a s pacientom, dôvody časovej straty a dodržiavanie protokolu. Potom nasleduje seminár otázok a odpovedí, aby sa zabezpečilo, že všetky zúčastnené strany plne porozumeli všetkým aspektom.
Podľa súčasného nastavenia sa budú tieto simulačné kurzy konať každé tri mesiace a na kurzy budú prizvaní všetci skúsení neurológovia z iktových jednotiek regiónu. Tak ako každý výnimočný vizionár, aj profesor Vozňuk sa spolu so svojím tímom zameriava na vyššie ciele – zvýšiť frekvenciu školení na jedenkrát mesačne a zapojiť do programu aj iné regióny. Skúmajú tiež možnosť formalizácie tohto kurzu ako voliteľného modulu pre štátnu certifikáciu neurológov, aby mohli účastníci získať body započítateľné do ich neurologickej certifikácie (ktorá sa musí byť podľa miestnych nariadení obnovovať každých päť rokov).
Pri zvažovaní založenia simulačného centra by si niekto mohol myslieť, že si to vyžaduje obrovské množstvo prostriedkov. Zistenia Výskumného inštitútu urgentnej starostlivosti v Petrohrade ukazujú, že sa to dá docieliť s minimom prostriedkov a niekoľkými nástrojmi, ktoré poskytuje iniciatíva Angels.
Netreba snáď ani dodať, že sme nesmierne hrdí na to, že sme malou súčasťou tohto smeru, ktorý určite posunie podmienky iktovej starostlivosti v Rusku vpred a my im budeme naďalej poskytovať maximálnu podporu!
Video o tomto simulačnom centre si môžete prezrieť tu: https://youtu.be/b4VNwWlRhLk (dostupné iba v ruskom jazyku)
