„Naše protokoly sú zavedené, urobili sme simulácie a môj apoplexiový tím je dobre vyškolený, ale väčšina našich pacientov stále prichádza mimo časového rámca.“ Ak je to vo vašej nemocnici, prečítajte si, ako riešime túto „záverečnú hranicu“ v starostlivosti o apoplexiu.
Na jednom konci spektra máme Rakúsko, kde podľa údajov zverejnených v rakúskom registri iktových jednotiek približne 70 % pacientov s mozgovou príhodou dorazí do nemocnice do 3 hodín od nástupu príznakov. Na druhej strane máme údaje z nemocničného registra v Mexiku, ktorý ukázal, že iba okolo 25 % pacientov prichádza načas. Aký je teda rozdiel?
V iniciatíve Angels veríme, že našou úlohou je rozuzľovať komplikovanosť a nie ju ešte viac zamotávať. Takže keď stojíme pred problémom, ako je tento, vždy sa snažíme tento problém maximálne zjednodušiť, skôr ako sa ho pokúsime vyriešiť. Pri analýze svetlých príkladov, ako je Rakúsko, a ich porovnaní s nemocnicami napríklad v Mexiku a inými, ktoré majú ešte horšie čísla, sa domnievame, že je potrebné tento problém vyriešiť zameraním sa na tri aspekty:
1. Dobré geografické pokrytie nemocníc pripravených na príjem pacientov s mozgovou príhodou v regióne, aby mohli pacienti skutočne doraziť včas, keď si uvedomia, že majú príznaky. To je určite prípad Rakúska, ktorého cieľom bolo také pokrytie, aby väčšina pacientov s mozgovou príhodou bola v okruhu 45 minút dopravy do nemocnice pripravenej na príjem pacientov s mozgovou príhodou.
2. Spolupracujte so sanitnými službami, aby ste pacientom s cievnou mozgovou príhodou doručili len do nemocníc pripravených na cievnu mozgovú príhodu. V rozvinutejších regiónoch by to malo zahŕňať aj rozšírené kontrolné zoznamy na skríning oklúzie veľkých ciev v rámci výberu miesta prevozu pacientov s mozgovou príhodou.
3.Poučte rizikovú populáciu o príznakoch cievnej mozgovej príhody a o tom, čo robiť, keď sa objavia.
Za posledné 4 roky sme dosiahli veľa úspechov v pomoci regiónom pri zlepšovaní ich regionálneho pokrytia iktových služieb. Len v Európe sme pomohli viac ako 130 nemocniciam, ktoré predtým neliečili pacientov s mozgovou príhodou, implementovať protokoly pre akútnu mozgovú príhodu. Naša práca ešte nie je ukončená – pomocou matematických vzorcov a mapovacej technológie podobnej tej, ktorá sa používa v Rakúsku, môžeme teraz pomôcť regionálnym iktovým koordinátorom pri plánovaní ich regionálneho pokrytia, ako aj novým nemocniciam s cieľom pokryť oblasti potreby.
Poučili sme sa z príkladu Bulharska, ktoré urobilo dôležitý krok a odmeralo počet pacientov s mozgovou príhodou prijatých do nemocníc, ktorých záchranné služby neboli pripravené na mozgovú príhodu. V ich prípade si uvedomili, že zo 134 nemocníc, ktoré prijímali pacientov s mozgovou príhodou, iba 34 poskytlo pacientom akútnu starostlivosť. Dramatický výsledok, ale tiež veľmi dôležitý prvý krok k riešeniu problému. Záchranné služby majú najlepšiu pozíciu na vyriešenie tohto problému: z našich svetlých príkladov na Slovensku a v Španielsku sme sa dozvedeli, že tento problém sa dá vyriešiť pomocou ľahko implementovateľných protokolov a slučky spätnej väzby, ktorá zaisťuje implementáciu týchto protokolov.
Tretí aspekt, ktorý sa zdá byť o niečo ťažšie riešiteľný, je vzdelávanie rizikovej populácie. Identifikovať rizikovú populáciu a poučiť ju o príznakoch mozgovej príhody ako aj o tom, čo robiť, keď sa objavia, sa zdá byť dosť jednoduché. Výzvou je, že priemerný vek cievnej mozgovej príhody je približne 70 rokov a hľadanie spôsobov, ako s nimi komunikovať prostredníctvom digitálnych a sociálnych kanálov, nie je také jednoduché, ako by to mohlo byť pre mladšie populácie.
Druhým problémom je, či sa nám to páči alebo nie, nikto nechce hovoriť o cievnej mozgovej príhode. Je to desivá choroba, ktorá sa často vníma lenako „ďalšia choroba, ktorá by ma mohla zabiť, s ktorou nemôžem nič robiť“, takže sa ľudia často aktívne rozhodnú na ňu nemyslieť.
Možno je čas, aby sme sa na našich potenciálnych pacientov s cievnou mozgovou príhodou pozerali inak. Keď som jedného dňa prechádzal cez veľkú iktovú jednotku v Belehrade, uvedomil som si, že to nie sú len pacienti s mozgovou príhodou, sú to aj niečí starí rodičia. Toto je miestnosť plná zničených starých rodičov!
Nedávno sa v Taliansku uskutočnila skutočne zaujímavá štúdia, ktorá ukázala, že prvá vec, ktorú urobilo 90 % pacientov s cievnou mozgovou príhodou potom, ako sa u nich prejavili príznaky, bolo, že kontaktovali niekoho, kto by im poradil. V takmer 70 % prípadov bol tento „niekto“ príbuzný alebo priateľ. Bohužiaľ, v tejto štúdii iba 30 % ľudí požiadaných o radu odporučilo, aby pacienti s cievnou mozgovou príhodou zavolali sanitku. Inými slovami, ak chceme vzdelávať obyvateľstvo v oblasti cievnej mozgovej príhody, mali by sme nájsť spôsob, ako vzdelávať našich starých rodičov a ich deti.
Tiež sme spomenuli, že ľudia nechcú hovoriť o niečom takom ako mozgová príhoda, preto je dobré poučiť sa z iných projektov na zvyšovanie povedomia o chorobách, ako je napríklad projekt Distinguished Gentlemen‘s ride, ktorý našiel spôsob, ako zapojiť mužov do vecí, o ktorých tiež nechcú rozmýšľať, o rakovine prostaty a o samovražde. Ich prístupom bolo zapojiť mužov do niečoho, o čom chceli hovoriť - obliecť sa ako elegantný džentlmen vo filme zo 70. rokov a jazdiť na motorke.
Vieme, že naša riziková populácia veľmi rada hovorí o vnúčatách a rada s nimi trávi čas. Prečo to nevyužiť ako spôsob vzdelávania celej rodiny o cievnej mozgovej príhode a zároveň ako spôsob väčšej interakcie detí so svojimi starými rodičmi?
Vyvinuli sme preto program, v rámci ktorého si deti vo veku od 5 do 9 rokov mohli vybrať dvoch starých rodičov/rodinných priateľov/tety alebo strýkov, ktorých budú vzdelávať a v rámci tejto misie sa môžu stať hrdinami FAST. Spolu s odborníkmi z katedry vzdelávania na Macedónskej univerzite sme vytvorili 5-týždňový program, v ktorom sa deti zabávajú, sú aktívne, sledujú zábavné animácie a vytvárajú svojim starým rodičom „informačné kartičky“, pomocou ktorých ich budú vzdelávať o tom, ako bojovať so „zloduchom Zrazeninou“, ktorý spôsobuje cievne mozgové príhody. Prostredníctvom webovej stránky a náhodného kontaktu s materiálom, ktoré si deti prinesú domov, sme tiež zapojili rodičov.
Kríza COVID-19 vyústila do zatvárania škôl, čo zastavilo naše implementácie. Prinútilo nás to vrátiť sa k rysovacej doske. Potrebovali sme nájsť „digitálny“ spôsob interakcie s deťmi a zároveň zachovať zábavu a interaktivitu, ktorú sme mali na hodine. Aj naďalej sme chceli, aby sa deti ujali poslania vzdelávať svojich starých rodičov. Najväčšou výzvou digitálnych programov, ako sme sa všetci nedávno presvedčili počas všetkých virtuálnych konferencií a školení, je nájsť spôsob, ako udržať pozornosť ľudí.
Naším riešením bolo premeniť 5-týždňovú školskú kampaň na 5 digitálnych elektronických kníh plných zábavy, hier, animácií a aktivít na zážitkové vzdelávanie rodín. Aby sme udržali vysokú úroveň angažovanosti, tiež sme úplne zrealizovali webovú stránku (fastheroes.com) a usporiadali sme celú skúsenosť. Inými slovami, rodina môže všetkými aktivitami online získať body a odznaky, ktoré môže použiť niekoľkými spôsobmi. Môžu sa porovnávať so svojimi priateľmi v rebríčku najlepších, môžu pomocou bodov odomknúť online hry a dokonca môžu pomocou svojich bodov získať digitálny tovar hrdinov FAST, ktorý si môžu sami stiahnuť.
Ako pilotný projekt sme spustili digitálnu kampaň v Portugalsku, Španielsku, Maďarsku a Poľsku a doposiaľ sa nášho programu zúčastnilo viac ako 7 000 rodín. Od úspechu pilotného projektu sme teraz začali rozširovať digitálnu kampaň aj do ďalších krajín.
Niektoré skoré údaje od skupiny rodičov, ktorých deti sa zúčastnili na kampani FAST Heroes v Grécku, ukázali, že len približne 4 % rodičov pozná najčastejšie príznaky cievnej mozgovej príhody pred jej zavedením. Toto číslo dramaticky skočilo, pričom 88 % si po implementácii dokázalo spomenúť aspoň na 3 príznaky.
Dúfame, že ak nájdeme spôsob, ako zapojiť našu rizikovú populáciu do niečoho, do čoho sa radi zapoja (čas strávený s vnúčatami) a prinesieme im informácie nezabudnuteľným a zábavným spôsobom, môžeme získať rovnaký účinok aj pri prenose vedomostí o najčastejších príznakoch cievnej mozgovej príhody a nutnosti okamžitého volania záchrannej služby na čísle 112.
Ak to dosiahneme, možno sme práve našli spôsob, ako vyriešiť poslednú prekážku v liečbe akútnej mozgovej príhody.
