Bolo asi 16:30, keď Michelle začala pociťovať prvé príznaky. Upratovala obývačku a venovala sa presúvaniu nábytku, keď sa zrazu necítila dobre. Oprela sa o stenu a čupla si, aby sa pozbierala. Keď sa snažila postaviť, nemohla už vlastné telo ovládať. Volala o pomoc manžela, no z jej úst nevychádzal žiadny hlas.
Keď manžel našiel Michelle na zemi, prepadol panike a nevedel, čo má robiť. Zavolal dcére, ktorá mu povedala, že má zavolať sanitku. Michelle dorazila do nemocnice asi o 17:20, takmer v bezvedomí, stále nemohla rozprávať ani hýbať pravou rukou.
Bolo zaujímavé, že kým čakali na lekára, v nemocnici sa nikto veľmi neponáhľal. Azda preto, že Michelle neprejavovala známky bolesti a v tichosti ležala na jednotke pohotovosti, kým boli ošetrovaní „vážnejší“ pacienti. Zdravotná sestra prejavila znepokojenie až po viac ako 6 hodinách, keď sa jej príznaky nezlepšili a zavolala špecialistu. Špecialista nariadil CT vyšetrenie, ktoré ukázalo ťažkú cievnu mozgovú príhodu. Vtedy však už bolo príliš neskoro na podanie trombolýzy, a tak bola spustená podporná liečba.
Po mesiaci na JIS aj mimo nej bola Michelle prevezená do rehabilitačnej nemocnice po CMP. O dva mesiace neskôr bola rodina nadšená, keď jej lekári odstránili tracheostómiu. Dovtedy sa len snažili čítať z jej pier, keďže Michelle nemohla s tracheostómiou rozprávať. Po odstránení sa len ťažko ubránili pocitu sklamania, keď slová, ktoré vychádzali z jej úst, boli väčšinou nezrozumiteľné. Logopéd diagnostikoval Wernickeho afáziu. Michelle dokázala plynule rozprávať, no slová nedávali význam.
Michelle je už doma a javí isté známky zotavenia. Podarilo sa jej opäť získať kontrolu nad črevným pohybom, no aj tak pre istotu nosí plienky pre dospelých. S istou pomocou dokáže chodiť a znova začína pri česaní vlasov používať pravú ruku, no jej reč je stále vážne postihnutá.
Cievna mozgová príhoda však nepochybne najviac postihla Michelle a jej rodinu psychicky. Michelle užíva dve antidepresíva, no aj napriek tomu stále pociťuje pravidelné prejavy intenzívnej depresie, často sprevádzané plačom alebo extrémnymi výbuchmi hnevu voči komukoľvek, kto je v tom čase nablízku. Jej život, ktorý poznala je preč, osoba, ktorou zvykla byť, je vo vzdialených spomienkach.
Ľudia, ktorí ju poznali, ju teraz len ťažko spoznávajú. Michelle bola dynamická žena, rešpektovaná učiteľka, manželka, matka a babička. Dnes sa dá len ťažko predstaviť, že táto žena vládna okolitému svetu s takou železnou rukou.
Zostávajú už len nezodpovedané otázky. Prečo trvalo tak dlho, kým si v nemocnici niekto uvedomil, že má cievnu mozgovú príhodu? Ako mohol jej život vyzerať, keby ju liečili skôr?
Úlohou misie Angels je ponúknuť pacientom s CMP, ako je Michelle, najlepšiu šancu opustiť nemocnicu a žiť taký život tak, aký poznali predtým. Cievnu mozgovú príhodu treba rozpoznať včas a liečiť ako urgentný prípad. Liečba v rámci organizovanej iktovej siete má veľký význam, väčší, ako si dokážeme predstaviť.
