Nedávno sa RES-Q stretol s Cristinou Stanciu, konzultantkou iniciatívy Angels Initiative v Rumunsku, aby sa porozprával o stave starostlivosti o cievnu mozgovú príhodu v krajine. Prečítajte si celý rozhovor uvedený nižšie, ktorý bol pôvodne zverejnený na blogu RES-Q.
Ako Rumunsko začínalo v ESO EAST?
V Rumunsku sa docentka Cristina Tiu aktívne zapája do projektu ESO-EAST ako koordinátorka rumunskej skupiny a pod jej vedením sa Rumunsko v roku 2015 začlenilo do ESO-EAST.
K prvému hodnoteniu kvality iktovej starostlivosti v Rumunsku došlo v rámci projektu ESO-EAST a to analýzou údajov zhromaždených v registri RES-Q.
Rumunsko zadávalo údaje do registra RES-Q od úvodnej pilotnej fázy na konci roka 2016. Ako pomohlo, keď videli skutočné čísla o kvalite iktovej starostlivosti?
Registrácia údajov o kvalite iktovej starostlivosti nám pomohla identifikovať nefunkčné oblasti v nemocničnej starostlivosti o pacientov s CMP a zlepšiť ich.
Nižšie sú uvedené niektoré zlepšenia zaregistrované v Rumunsku za posledné tri roky.
- V strediskách zaradených do RES-Q sa pomer pacientov liečených intravenóznou rekanalizačnou terapiou výrazne zvýšil z 2,24 % v roku 2017 na 5,19 % v roku 2018 a 8,99 % v roku 2019.
- Doba od prijatia do podania sa skrátila z mediánu 67 minút v roku 2017 na 58 – 53 minút v rokoch 2018 – 2019.
- Pomer pacientov vyšetrených na dysfágiu v priebehu 24 hodín od prijatia do nemocnice sa zvýšil z 1,99 % v roku 2017 na 47,87 % v roku 2018 a znížil v roku 2019 na 34,7 %. Dôvodom zníženia bolo zaradenie nových nemocníc do programu.
Zadávanie údajov do registra RES-Q bolo základom pre získanie jasnejšieho pohľadu na skutočnú situáciu v iktovej starostlivosti a motiváciou pre celú krajinu zlepšiť liečbu pacientov s CMP.
Čo by ste ešte chceli vidieť v registri RES-Q?
Myslím si, že údaje z viacerých nemocníc by poskytli reprezentatívnejší obraz o situácií v iktovej starostlivosti v krajine.
Čo podľa vášho názoru najviac prispieva k znižovaniu nerovností v iktovej starostlivosti?
Podľa môjho názoru k znižovaniu nerovností v iktovej starostlivosti najviac prispieva vzdelávanie.
Nerovnosti vidíme v každom aspekte iktovej starostlivosti, od nedostatočného povedomia o rizikových faktoroch a príznakoch CMP až po neskorý príchod na oddelenie pohotovosti a predĺžená čakacia doba. Preto je dôležité zvýšiť prevenciu CMP a schopnosť rozpoznať príznaky CMP vzdelávaním verejnosti a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Samozrejme sa iktová starostlivosť dá ešte viac zlepšiť.
Aká je aktuálna situácia v iktovej starostlivosti v Rumunsku?
Rumunsko je krajina s 19,3 miliónov obyvateľov s približne 60 000 zaregistrovanými pacientmi s akútnou CMP ročne. Väčšinou ide o ischemické príhody. V Rumunsku predstavuje cievna mozgová príhoda druhú najčastejšiu príčinu úmrtia a postihnutia. Zo správy Stroke o problémoch vyplýva, že v roku 2015 malo iba 1 % pacientov s CMP v Rumunsku prístup k liečbe na iktových jednotkách.
Rumunská neurologická spoločnosť a Ministerstvo zdravotníctva nedávno implementovali národný projekt, ktorý povedie k výraznému rozšíreniu siete nemocníc pripravených na prijatie pacientov s CMP ako reakciu na alarmujúci nárast pacientov s akútnou CMP za rok, nárast, ktorý sa dá a je potrebné napraviť.
S implementáciou projektu vo februári 2019 sa Rumunsko stalo krajinou s najrýchlejšie sa rozširujúcou iktovou sieťou vo východnej Európe: strojnásobenie počtu iktových centier z 11 na viac ako 40 v priebehu iba pár mesiacov. V súčasnosti funguje v Rumunsku 38 aktívnych iktových centier a usilovne pracujeme na tom, aby do konca roka bolo v Rumunsku 43 iktových centier, ktoré budú schopné poskytovať intravenóznu trombolýzu.
Povedali by ste, že sa postoj laickej verejnosti k cievnej mozgovej príhode zmenil? Prebiehajú v súčasnosti v Rumunsku nejaké kampane na zvýšenie povedomia?
Je absolútne nevyhnutné vzdelávať populáciu o skorom rozpoznaní prejavov a príznakov cievnej mozgovej príhody.
Ako je uvedené vyššie, začiatok roka predstavoval pre Rumunsko veľkú zmenu, ktorá priniesla ďalších 32 ošetrujúcich nemocníc. V tejto úvodnej fáze sa zameriavame na vzdelávanie lekárskeho personálu zapojeného do procesu (operátori RZP a personál sanitky a tiež zdravotnícky personál v nemocniciach, kde sa program uplatňuje).
Vzdelávanie populácie je samozrejme krok, ktorý je potrebné zvážiť a ktorý je možné dosiahnuť cez mediálne kampane (televízia, tlačené médiá) alebo vzdelávacie kampane, do ktorých budú zapojení rodinní lekári so širokým dosahom na vysoko-rizikové vekové skupiny a tiež na skupinu mladých a dospievajúcich, ktorí budú schopní rýchlo zareagovať, ak rodiča alebo starého rodiča postihne cievna mozgová príhoda.
V súčasnosti v našej krajine prebiehajú kampane na zvýšenie povedomia, ktoré sú v každom regióne rozdielne. Napriek tomu, je potrebné ich počet zvýšiť.
