Piloti strávia každý rok hodiny na simulátoroch, aby si zautomatizovali každodenné úlohy a pripravili sa tak na prípady, s ktorými sa nechcete po prvýkrát stretnúť v oblakoch. Každý deň nastupujeme do lietadiel, pretože nás tento fakt upokojuje. Nemali by mať pacienti rovnakú istotu v schopnostiach lekárov, ktorí liečia cievnu mozgovú príhodu – istotu, že lekári si precvičovali svoje úlohy znovu a znovu, až kým nenadobudli dokonalé schopnosti?
Dôkazy o hodnote zážitkového učenia a hlavne tréningu založeného na simulácii pribúdajú. Tahtali, D. (2016) nedávno ukázal, že na ich jednotkách boli schopní dosiahnuť priemerný čas od príchodu pacienta po liečbu kratší ako 30 minút pomocou simulácií na figurínach pacientov.
Sami sme videli význam tréningu pre CMP založeného na simulácií v simulačnom centre MUDr. Mikulíka v Brne v Českej republike, a preto sme sa rozhodli, že aj my potrebujeme vytvoriť spôsob, ako tento nástroj zaradiť do našej súpravy. Simulácie sme chceli zaradiť do nemocnice pre iktové tímy, aby mohli tréning absolvovať vo vlastnom prostredí, a tak sme vytvorili simulačný balík, ktorý pozostával z prípadového scenára pacienta a dvoch simulácií na figurínach, ktoré sú zaznamenané kamerami GoPro a rozdelené do multidisciplinárnych pracovných seminárov, kde sa videozáznamy študujú a dohodnú sú body na zlepšenie. Vybavení novými kamerami a nadšení z možností tohto druhu tréningu sme otestovali túto novú ponuku v krajine, kde má iniciatíva Angels korene, v Južnej Afrike.
Aby sme boli úplne úprimní, nevedeli sme, čo máme v Južnej Afrike očakávať. Vedeli sme, že priemerný čas od prijatia pacienta po liečbu v Európe je podľa údajov SITS okolo 80 minút, ale nevedeli, ako ďaleko v tomto smere pokročila Južná Afrika. Jedinou našou referenciou bola simulácia, ktorú sme vykonali v Koptskom meste v novembri 2016 s fenomenálnymi výsledkami.
Nemocnici sa podarilo dosiahnuť čas od prijatia pacienta po liečbu okolo 35 minút v prvom kole a po diskusiách sa podarilo tento čas skrátiť v druhej simulácii na polovicu. To však mohla byť výnimka. Netreba zabúdať, že iniciatíva Angels alebo iniciatíva MyStroke, ako sa táto iniciatíva ešte donedávna nazývala, bola v krajine zavedená iba od roku 2014.
V jeden deň sa nám podarilo vykonať simulácie v 13 nemocniciach po celej krajine. Po získaní výsledkov od rôznych konzultantov, ktorí boli rozmiestnení po krajine, sme nemohli uveriť tomu, čo sme objavili. Priemer 13 nemocníc v prvej simulácii bol iba o niečo vyšší ako 30 minút a v druhej simulácii sa bez zlyhania nemocniciam podarilo dosiahnuť čas od prijatia pacienta po liečbu pod 20 minút. Treba pripomenúť, že táto krajina mala pred dvoma rokmi iba 4 iktové centrá.
Naučili sme sa veľa o tom, ako riadiť tieto simulácie z technického hľadiska, a ak sme mali akékoľvek pochybnosti o ich praktickom uplatnení v skutočnom živote, o dva dni neskôr už boli odstránené. Jedna z nemocníc, ktorá dosiahla najlepší čas 47 minút pred simuláciami, liečila skutočného pacienta s CMP dva dni po simulácii už za 31 minút.
Južnú Afriku sme opúšťali pokorení týmto zážitkom, no motivovaní k zdieľaniu tohto zážitku s nemocnicami v Európe, pretože ak malá krajina s nízkymi zdrojmi a niekoľkými novými nemocnicami pripravenými na liečbu CMP dokáže dosiahnuť priemerný čas pod 30 minút, mala by to dosiahnuť každá nemocnica v Európe.
