Úroveň iktovej starostlivosti sa za posledné roky v Poľsku výrazne zvýšila. Pod vedením ľudí ako je profesorka Anna Członkowska a iných, počet iktových centier narástol z hŕstky v roku 2010 na dnešných asi 170 centier.|
Poľsko sa nezameralo iba na kvantitu, ale tiež na kvalitu. Vo väčšine analyzovaných krajín na svete sme zistili, že boli schopné zvýšiť percentuálny podiel všetkých pacientov s CMP liečených rekanalizáciou v krajine o v priemere 1 % ročne. Poľsko bolo schopné v rokoch 2010 až 2015 zvýšiť toto percento v priemere o približne 2 % ročne! Starostlivosť o pacienta bola v niektorých referenčných nemocniciach pretransformovaná so súčasným priemerným časom DTN 45 minút.
Po tomto úvodnom náraste entuziazmu došlo od roku 2015 k istej stagnácii a čísla sa ustálili na istej úrovni. Tento vývoj poznáme pri diétach, keď tých posledných pár kilogramov na dosiahnutie cieľovej hmotnosti je vždy najťažších. To isté azda platí aj pre iktovú starostlivosť v Poľsku.
Mali by sa poľské nemocnice, ktoré už dosahujú priemerný DTN čas okolo 45 minút konsolidovať, alebo by mali vyvíjať ďalší tlak a prelomiť 30 minútovú bariéru ako napríklad väčšina nemocníc v susednej Českej republike?
15 minút sa môže zdať ako nepodstatný čas, no podľa publikácie Savera a kol. (2013), čas liečby pacientov s CMP skrátený o každých 15 minút predstavovalo absolútne 4 %-né zníženie v mortalite, 4 %-né zníženie v symptomatického vnútromozgového krvácania a zvýšenú šancu na samostatnosť pri prepustení z nemocnice o 4 %. Inými slovami 15 minút môže pre pacienta znamenať rozdiel medzi jazdením na bicykli alebo sedením na invalidnom vozíku.
Zaujímavosťou, ktorú sme zistili pri návštevách mnohých nemocníc po celej Európe je, že vnímanie každých 15 minút pridaných k DTN času v nemocnici je veľmi rozdielne. V závislosti od cieľovej úrovne nemocnice sa zdá, akoby existovali tri rozdielne úrovne liečby s troma rozdielnymi ponímaniami a rozdielnymi liečebnými postupmi.
Pri pozorovaní nemocníc s priemerným časom okolo 30 minút alebo menej sa dá rýchlo zistiť, že rozmýšľajú inak. Čas je pre nich absolútnou prioritou. Preto tiež konajú inak a kombinujú nasledujúce opatrenia.
- V spolupráci s partnermi RZP majú zavedený oznamovací systém.
- Pacienta privážajú priamo na oddelenie rádiológie a nestrácajú čas na urgentnom príjme.
- CT snímky sú hodnotené na mieste, a ak je pacient vhodným kandidátom, liečba je podávaná priamo v miestnosti CT vyšetrenia.
- Pred rozhodnutím o liečbe sa vykonávajú iba isté prioritné laboratórne testy a často sa využívajú testy v mieste poskytovania starostlivosti.
Je zaujímavé, že nemocnice, ktorých priemerný čas je okolo 45 minút majú do istej miery rozdielne vnímanie. Neznamená to, že čas pre nich nie je podstatným faktorom, keďže tvrdo pracovali, aby sa dostali pod 60 minút, no zdá sa, akoby boli spokojní s dosiahnutou úrovňou a prestali sa snažiť o dosiahnutie lepšieho času. V takýchto nemocniciach často počúvame konkrétne dôvody, prečo niektoré vyššie spomínané kroky nemôžu byť na ich jednotkách zavedené, alebo prečo 15 minút podľa ich názoru neznamená veľký rozdiel.
Nemocnice, ktorých priemerný čas je okolo 60 minút alebo viac majú často veľmi rozdielne vnímanie. V niektorých prípadoch spôsobuje omeškanie jeden alebo dva podstatné faktory, ako napríklad doba čakania na výsledky krvných testov, v iných prípadoch ide o všeobecnú nedostatočnú urgentnosť konania. Zaujímavé je, že tí, ktorí dnes liečia pacientov do 30 minút hodnotia a pýtajú sa, čo sme robili celú hodinu?
V Poľsku je s osobným zapojením profesorky Anny Członkowskej a oficiálnej podpory Národného konzultanta pre neurológiu dnes nastolená otázka, na čo sa zamerať? S podporou iniciatívy Angels, významných osobností z oblasti zdravotnej starostlivosti a vlády začíname opäť pozorovať posun správnym smerom.
